Titulný list

PETER HRUŠKA

LÍCOVANIE

Učebnica pre základné odborné školy a pre priemyselné školy

1951

ŠTÁTNE NAKLADATEĽSTVO BRATISLAVA

Na titulnom liste sa nachádza rukou písaná poznámka (pravdepodobne od predchádzajúceho čitateľa/žiaka):

„Kaliber nie je meradlo, je to mierka."

1. Kaliber predstavuje mierku, používanú na meranie.
2. Kaliber je mierka určená na presné meranie rozmerov.

2

Recenzenti a schválenie vydania

Recenzenti: Ing. J. Hanák, V. Laca

Schválilo Povereníctvo školstva, vied a umení výnosom zo dňa 30. dec. 1950, číslo 90.948/50-III/1.

3

Motto

„Pred nami stojí pevnosť. Táto pevnosť sa volá veda s jej početnými odvetviami poznania. Túto pevnosť musíme dobyť stoj čo stoj!"

Stalin: Reč na VIII. všesväzovom sjazde Všesväzového leninského sväzu mládeže 16. mája 1926.

4

Predhovor

Cieľom odborného vzdelania mladej generácie a vôbec odborného robotníka je osvojiť si vedomosti minulých pokolení a naučiť sa terajším výdobytkom techniky, aby každý odborne vzdelaný jednotlivec stál na výške doby. Dobrá odborná kniha je najspoľahlivejší prameň teoretických vedomostí. Bez knihy sa neobídeme. Všetky vyskúšané a osvedčené vynálezy sú zachytené len v knihe alebo na papieri. Tieto poznatky sa musíme naučiť, aby sme mohli kráčať s dnešným pokrokom. Nie je možné, aby sme sa učili napríklad hneď prakticky kaliť nástroje. Kalenie prešlo od svojho začiatku až po dnešný stav veľkými zmenami a mnohými zdokonaleniami. Tieto zmeny a zdokonalenia sú zachytené v knihách a my sa ich musíme naučiť a musíme kaliť nástroje podľa najnovších poznatkov a predpisov. A tak je to aj v iných odvetviach.

Postupom času je potrebné ďalej sa zdokonaľovať, či už vlastnými poznatkami, sústavným študovaním novej literatúry, alebo poučovaním sa od skúsených technikov-odborníkov, majstrov, inštruktorov a pod.

Pre dnešné časy neplatia zastaralé názory, že v odbore kovyspracujúcom je zbytočná teória, ktorú sa učíme z kníh, hoci boly ojedinelé prípady, že prax predchádzala teóriu, aby sa mohla vedecky podložiť, ako to bolo pri lisovaní. Avšak i v tomto prípade sa musela poznať hmota podľa chemického zloženia a mechanických vlastností, z ktorej sa tvárnym spôsobom vyrábaly polotovary a hotové výrobky pomocou lisu.

5

Skoro vo všetkých ostatných odvetviach musela však teória vždy predchádzať prax (napr. tepelné motory a pod.).

Odporúča sa vždy, aby teoretické vedomosti mal každý odborník vopred v pamäti a keď pozná teóriu, oveľa ľahšie chápe vlastnú prácu v laboratóriu, v dielni, pri stroji a pod., alebo prinajmenej aby súčasne študoval teóriu s praxou. Len týmto spôsobom môže sa stať dokonalým znalcom vo svojom odbore; skôr bude zlepšovať a vynachádzať.

Snahou každého odborníka musí byť osvojiť si odborné znalosti najskôr vo svojom odvetví čo najdôkladnejšie a potom sa treba aspoň prehľadne oboznámiť aj s inými odvetviami.

Požiadavky, ktoré sa kladú na odborného robotníka a technika, rastú so zvyšujúcou sa kvantitou a kvalitou nášho priemyslu. Aby sme mohli úspešne kráčať vpred s pokrokom techniky, potrebuje každý pracujúci vyššie teoretické vzdelanie. Z toho plynú i rastúce požiadavky odborných škôl.

Dnes je daná možnosť každému pracujúcemu rozvinúť a zdokonaliť svoje vedomosti v najväčšej miere a má prístup ku všetkému, čo ho zaujíma, ak je aspoň priemerne nadaný. Je krásne vzdelávať sa, veď nadobudnuté odborné vedomosti sú najväčším majetkom jednotlivca.

Kto viac vie, viac spraví, lepšie spraví a je lepšie odmenený.

Našou najdôležitejšou úlohou v tomto smere je nebyť polovičatými a nestáť nečinne v ústraní od socialistického budovania šťastnejšieho zajtrajška, ale sa učiť, učiť a zas učiť a činne a dôsledne podľa svojich schopností zapojiť sa do výstavby päťročnice.

V rozširujúcom sa socialistickom súťažení sú dané predpoklady využiť svoje schopnosti do krajnosti a tým si upevňovať vlastné postavenie. Súťažením zaistíme v rámci vnútroštátneho socialistického hospodárstva vyššiu životnú úroveň všetkým pracujúcim ľuďom.

Táto učebnica je prvým vydaním tohto odvetvia v slovenčine a je zostavená zrozumiteľným štýlom pre potrebu dnešnej

6

mládeže pre kovyspracujúci odbor. Praktické príklady sú brané z praxe. V učebnici sú zachytené niektoré najnovšie poznatky v tomto odbore. Považoval som za potrebné učebnicu doplniť tabuľkami odporúčaných uložení podľa ISA, najbežnejšie používaných tolerancií, pre zisťovanie a počítanie príkladov žiakmi a tiež aj pre samotnú prax.

7

Pracovný rozvrh učiva pre základné odborné školy typu A

(Táto knižka je učebnicou aj pre priemyselné školy, a preto učivo, ktoré nie je pojaté do učebného plánu, sa nepreberá na základných odborných školách.)

Mesiac	Týždeň	Učivo
September	1.	Úvod, význam lícovania.
	2.	Vôľa a presah. Medzné rozmery, tolerancia, úchylky.
	3.	Uloženie. Lícovacie sústavy. Stupne lícovania (presnosti).
	4.	Nulová čiara. Označovanie lícovania na výkresoch.
Október	1.	Príklady označovania na výkresoch a výpočty tolerancií.
	2.	Prehľad odporúčaných uložení.
	3.	Kalibre, rozdelenie.
	4.	Použitie kalibrov.
November	1.	Kalibre kužeľové, závitové a iné špeciálne meradlá.
	2.	Koncové mierky. Použitie.
	3.	Udržovanie a kontrola kalibrov a koncových mierok.
	4.	Opakovanie.

8

Pracovný rozvrh učiva pre základné odborné školy typu B

(Táto knižka je učebnicou aj pre priemyselné školy, a preto učivo, ktoré nie je pojaté do učebného plánu, sa nepreberá na základných odborných školách.)

Mesiac	Týždeň	Učivo
September	2.	Úvod, význam lícovania. Vôľa a presah. Medzné rozmery, tolerancia, úchylky. Uloženie. Sústavy lícovacie. Stupne lícovania. Nulová čiara. Označovanie na výkresoch.
	3.	Príklady označovania na výkresoch a výpočty. Prehľad odporúčaných uložení. Kalibre, rozdelenie. Použitie kalibrov.
	4.	Kalibre kužeľové, závitové a iné špeciálne meradlá. Koncové mierky. Použitie. Kontrola a udržovanie kalibrov a koncových mierok. Súhrnné opakovanie.

9

10

Úvod

Ťažký, ľahký a presný kovopriemysel je stále viac a viac zameraný na výrobu seriovú (=výroba väčšieho množstva rovnakých súčiastok naraz a hromadne, v serii). Je to výsledok racionalizácie a plánovaného hospodárstva. Túto hromadnú (seriovú) výrobu bolo treba normovať (slovo norma sa dostalo do technického slovníka z latinčiny a znamená slovensky „podľa predpisu"), t. j. zaviesť len určité veľkosti, určitú akosť a vlastnosť. Zavedením hromadnej normalizovanej výroby sa znížila cena výrobku a zároveň bolo možné vymeniť poškodenú súčiastku za tú istú novú, bez najmenšieho prispôsobovania. Ďalšie výhody sú hlavne pri opravách strojov, kde nie je potrebné zvlášť zhotovovať pôvodnú súčiastku; ušetrí sa tak drahocenný čas.

Z toho vidíme, že hromadná normalizácia je výhodná ako pre výrobcu, tak aj pre odberateľa. Výrobca (výrobný závod) môže bez obavy, že jeho výrobky nebudú mať odbyt, vyrábať na sklad (príliš veľké zásoby na sklade sú tiež nehospodárne) za pomerne nízke ceny. Odberateľ má záruku, že objednaný materiál dostane hneď a je istý, že mu bude presne vyhovovať ako stará poškodená súčiastka. Priekopnícku prácu normalizovanej výroby, závislej od vymeniteľnosti, urobil zatiaľ hlavne zbrojný priemysel.

Najskôr boly normalizované diery, nity, kliny, trúbky, pneumatiky atď.

Názorným príkladom si môžeme predstaviť obraz o normalizácii výroby a vymeniteľnosti. Napríklad automobily, vyrobené v Československu, predáme do Poľska a po určitom čase sa pneumatiky zoderú. Majiteľ tohto auta nie je nútený si objednať a kúpiť nové pneumatiky v Československu, čo by,

11

pravda, nebolo nemožné, ale môže použiť inú pneumatiku, ktorú si môže pohodlnejšie obstarať a ktorú má poruke, hoci francúzskej výroby. Hlavné je, aby rozmer pre obruč (disk) bol ten istý, ako pôvodnej pneumatiky. Takýchto príkladov máme mnoho.

Dôležitejší príklad, týkajúci sa priamo lícovania, kalibrov a koncových mierok, je výroba valivých ložísk, či už guľkových, alebo valčekových. Valivé ložiská musia byť vyrobené veľmi presne. Vzájomný vzťah medzi guľkami a krúžkami je podmienený dokonalosťou opracovania týchto plôch. Tiež pri nasadzovaní ložísk na hriadeľ alebo do diery je potrebné riadiť sa podľa vopred stanovenej tolerancie.

Starý spôsob výroby pri spojovaní dvoch častí (napríklad ložisko) bol závislý hlavne od zručnosti a citu robotníka. V ložisku je potrebná určitá vôľa medzi hriadeľom a dierou, aby bol zaručený pohyb (točenie), pre mastenie a event. pre ďalšiu montáž. Túto vôľu vytvoril kedysi robotník len skusmo. Pri točení hriadeľa stále skúšal a uberal tak dlho, za stáleho prirovnávania, až dosiahol správnej voľnosti. Keď však z neopatrnosti odobral väčšiu triesku na hriadeli, nepovažoval hriadeľ za nevydarený, ale pri obrábaní vonkajšej časti, t. j. diery, ubral o niečo menšiu triesku. Keď sa vyrábala len jedna dvojica ložísk, nebolo to nehospodárne. Keď sa však vyrábalo viac týchto dvojíc, alebo podobných, musela sa každá dvojica zvlášť označiť, aby boly spojené len tie súčiastky, ktoré boly k sebe prirovnávané pri výrobe. Nebolo teda možné spojiť ľubovoľnú súčiastku vnútornú s ľubovoľnou vonkajšou. Toto značkovanie vidíme ešte dnes na niektorých starších strojoch alebo ložiskách. Keď bolo treba vymeniť niektorú súčiastku pri poškodení, musela sa zhotoviť osobitne, podľa príslušnej poškodenej súčiastky.

Ak sa má vnútorná časť pohybovať, je potrebné, aby mal napr. hriadeľ o niečo menší priemer ako diera. Pohybovanie a točenie je podmienené vôľou. Táto vôľa môže byť väčšia alebo menšia a riadi sa podľa účelu uloženia a spôsobu použitia. Naj-

12

menšia vôľa sa používa pri veľmi presnom uložení, hlavne pri motoroch, presných strojoch a prístrojoch. Letecké motory vyžadujú presnejšie uloženie piestov, čapov a hriadeľov, ako automobily alebo obrábacie stroje. Automobily sú zas presnejšie, ako napr. parné valce. Väčšia vôľa je dovolená pri podradnejších strojoch alebo pri hrubšej výrobe, ako sú napr. hospodárske stroje atď.

Naopak, keď sa majú dve súčiastky spojiť pevne, aby sa nepohybovaly, netočily, je potrebné, aby bola vnútorná súčiastka pred spojením o niečo väčšia ako vnútorný rozmer vonkajšej časti (diery), teda, aby presahovala. Presah môže byť tiež väčší alebo menší a riadi sa žiadaným stupňom pevnosti spojenia. Keby sme dali presah príliš veľký, mohli by sme pri vtláčaní lisovaním vonkajšiu súčiastku poškodiť natrhnutím.

Pojem slova lícovanie značí vo všeobecnosti, že dve súčiastky sa spoja, a to buď pevne alebo voľne, jedna do druhej, svojimi dokonale obrobenými plochami (lícami).

V minulosti neudával konštruktér pri výrobe vôľu alebo presah, naznačil na výkrese len rozmer (základný) a nebral do úvahy, či to má byť rozmer hriadeľa, alebo diery. Vôľa alebo presah sa musela vytvoriť skusmo v dielni. Neskôr sa k základnému rozmeru pripisovaly dovolené úchylky, a to buď horná alebo dolná. Tento spôsob sa ešte dnes používa, ale už zriedkavo. Najnovšie označovanie je značkami pre lícovanie, ktoré označujú príslušné kalibre. Keď sa vyrobia súčiastky podľa týchto kalibrov, je zaručené, že pri nasadení hriadeľa do diery vznikne vôľa alebo presah, ktorú určil konštruktér.

Vymeniteľnosť je zaručená len vtedy, keď všetky výrobky sú vyrobené presným meraním pomocou tzv. kalibrov.

Prvé kalibre boly normálne a zaviedol ich Whitworth. Na hriadele používal krúžky a na diery valček. Tieto normálne kalibre boly vyrobené na základný rozmer napr. 30 mm. Pre vtedajšie časy znamenaly značný pokrok v presnosti a vymeniteľnosti výrobkov.

13

Normálnymi kalibrami sa však nedala presne určiť požadovaná vôľa alebo presah. Dosiahlo sa len to, že hriadeľ bol vždy menší, alebo mal rovnaký priemer ako diera. Tým bola zaručená len čiastočná vymeniteľnosť súčiastok pri hromadnej výrobe. Keď sa požadovalo presnejšie uloženie, alebo väčšia vôľa, musela sa súčiastka zvlášť opracovať, čo bolo závislé od zručnosti robotníka. Aj terajšie normálne kalibry sú označené len základným rozmerom v mm. Nemajú označenie pre lícovanie, obr. 1. Použitie normálnych kalibrov viď v oddiele „Kalibre".

Aby sa mohla požadovať presnosť, vôľa alebo presah v dovolených medziach, zaviedly sa medzné kalibre a medzné rozmery. Medzné kalibre majú dva rozmery, a to najväčší a najmenší dovolený rozmer. Vyrobená súčiastka musí mať žiadaný rozmer medzi týmito dvoma rozmermi (medzami) kalibru.

Medznými kalibrami je zaručená úplná dokonalosť požadovaných spojení súčiastok a ich vymeniteľnosti.

Lícovanie, tabuľky pre lícovanie, kalibre a koncové mierky sú základom presnej seriovej výroby v strojárenstve.

Nijaký výrobok nemôžeme zhotoviť s absolútnou presnosťou. Čím dokonalejšie obrábame niektorú súčiastku a čím presnejšie ju meriame, tým sa viac približujeme k základnej miere. Ľahšie a rýchlejšie vyrobíme súčiastku, ktorá bude o niekoľko tisícin milimetra menšia alebo väčšia ako predpísaný základný rozmer, no pritom ostáva prakticky ešte stále veľmi presná. Tento nepatrný rozsah niekoľkých tisícin milimetra pri zhotovení súčiastky, keď je väčšia alebo menšia ako základný rozmer

14

a keď nám vyhovuje podľa žiadaného uloženia, menujeme toleranciou.

Tolerancia je po norme a lícovaní ďalší dôležitý termín v našom technickom slovníku a značí dovolenú nepresnosť. Znamená teda určité pole nepresnosti, udané v mikrónoch (mikrón = μ = tisícina milimetra), medzi dvoma krajnými rozmermi (najväčším a najmenším), v ktorom sa musí pohybovať skutočný rozmer vyrobeného a opracovaného predmetu, ak má byť dobrý. Tolerancia, práve tak ako vôľa a presah, môže byť väčšia alebo menšia (hovoríme o rozličných „stupňoch presnosti") a riadi sa podľa požadovanej presnosti a veľkosti súčiastok, ktoré sa majú spojiť.

Pre každý priemer, pre každé uloženie a pre každý stupeň presnosti lícovania by bolo treba mať dva tolerančné (medzné) kalibre a to jeden pre hriadeľ a druhý pre dieru. Tým by sa počet meradiel tak zvýšil, že menšie a finančne slabšie závody by si tieto meradlá nemohly kúpiť a väčší závod by bol tak zaťažený investíciou do meradiel, že by sa mu niekoľkonásobne zvýšila výrobná režia. Z toho dôvodu sa museli výrobné možnosti a požiadavky racionálne (rozumove) vyriešiť podľa určitých pravidiel, určitej sústavy, podľa ktorej by bolo možné vyrábať vhodný rozmer pre žiadané uloženie a presnosť. Na tomto základe vznikly prvé sústavy lícovania.

Sústavy lícovania si najskôr zavádzaly jednotlivé závody pre seba, pre svoju vlastnú potrebu. Po krátkom časovom odstupe vznikaly sústavy lícovania národné (u nás ČSN), ktorým boly základom prvotné sústavy niektorého závodu, ktorý mal najlepšiu a najdokonalejšiu sústavu lícovania, aby sa mohly súčiastky vymieňať v celom štáte. V ČSR bola základom pre ČSN sústava lícovania Škodových závodov. Rozmachom medzinárodného obchodu, keď strojové výrobky a stroje kupoval jeden štát od druhého, alebo svoje výrobky vymieňal za iné stroje alebo iný materiál, bolo potrebné národné sústavy zjednotiť v jedinú, podľa ktorej by pracovaly všetky štáty.

15

Tak vznikla dnešná sústava lícovania ISA (INTERNATIONAL STANDARDS ASSOCIATION), založená roku 1928 v Prahe a to do priemeru 180 mm a definitívne schválená roku 1934 v Stockholme za účasti 16 štátov. Neskôr zaviedli sústavu lícovania až do priemeru 500 mm.

Norma ČSN 1226-1936 porovnáva sústavu lícovania medzi ČSN a ISA.

16

LÍCOVANIE

ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE

Lícovanie je označenie pre spojenie obrobených súčiastok pre ich vzájomný vzťah, určený vôľou alebo presahom.

VÔĽA A PRESAH

Pojem vôľa a presah je viditeľný z obrazu 6, pre vzťah medzi hriadeľom a dierou.

Vôľa je rozdiel medzi skutočným priemerom diery a hriadeľa, ak je hriadeľ menší ako diera.

Najmenšia vôľa je rozdiel medzi najmenšou dierou a najväčším hriadeľom.

Najväčšia vôľa je rozdiel medzi najväčšou dierou a najmenším hriadeľom.

Presah je rozdiel medzi skutočným priemerom hriadeľa a diery, ak je hriadeľ väčší ako diera (pred spojením).

17

Najmenší presah je rozdiel medzi najmenším hriadeľom a najväčšou dierou.

Najväčší presah je rozdiel medzi najväčším hriadeľom a najmenšou dierou.

MEDZNÉ ROZMERY, TOLERANCIA, ÚCHYLKY.

Pri nijakom výrobku nemôžeme dosiahnuť absolútne presný rozmer. Preto sa zaviedly do lícovania dva medzné rozmery.

Horný medzný rozmer je najväčší dovolený rozmer.

Dolný medzný rozmer je najmenší dovolený rozmer.

Skutočný rozmer je rozmer na predmete nameraný a musí byť vždy medzi obidvoma medznými rozmermi.

18

Základný rozmer (tiež menovitý rozmer) je predpísaný rozmer predmetu, ktorý je vyznačený na výkrese a od neho sa počítajú úchylky.

Úchylka je rozdiel medzi rozmerom skutočným a základným.

Horná úchylka je rozdiel medzi najväčším dovoleným rozmerom a rozmerom základným.

Dolná úchylka je rozdiel medzi najmenším dovoleným rozmerom a rozmerom základným.

19

Tolerancia je rozsah dovolenej nepresnosti, teda rozdiel medzi horným a dolným medzným rozmerom výrobku.

Toleranciu označujeme:

pri hriadeli malými písmenami abecedy „a" až „z"

a b c d e f g h j k m n p r s t u v x y
(okrem i l o q w),

pri diere veľkými písmenami abecedy „A" až „Z"

A B C D E F G H J K M N P R S T U V X Y Z
(okrem I L O Q W).

ULOŽENIE.

Uloženie je spôsob spojenia dvoch strojových súčiastok, zabezpečujúci buď určitý stupeň voľnosti ich relatívneho pohybu, alebo určitý stupeň úsilia, nutného pre ich spojenie alebo rozobranie.

Rozoznávame:

a) uloženie hybné (voľné), pri ktorom pravidelný relatívny pohyb súčiastok pri práci je zabezpečený určitou vôľou (sem patrí točné a šmykové),

b) uloženie prechodné, pri ktorom sa môže vyskytnúť ako

20

vôľa, tak aj presah (sem patrí posunovateľné, zhodné, narážané a pevné),

c) uloženie nehybné, pri ktorom pevnosť spojených súčiastok je zabezpečená presahom, teda je zaručené, že hriadeľ bude väčší ako diera (uloženie lisované).

ULOŽENIE PODĽA SÚSTAVY:

Rozdelenie písmen pre jednotlivé uloženia:

Uloženie	Pre hriadeľ	Pre dieru
Hybné	a — h	A — H
Prechodné	j — n	J — N
Nehybné	p — z	P — Z

Pri grafickom znázornení napríklad strednej hodnoty vôle medzi hriadeľmi a dierami zistili by sme, že najväčšia vôľa je pri diere „A" a pri hriadeli „a" (uloženie voľné). Táto vôľa sa ďalej zmenšuje až na nulu (H, h a J, j). V tomto rozsahu prechádza nulová čiara. Ďalej vôľa prechádza cez nulovú čiaru a dostáva opačnú hodnotu, čomu hovoríme presah. Tu je už hria-

21

deľ väčší ako diera. Najväčší presah je v polohe písmen „Z" a „z" (sú to lisované uloženia s najväčšími presahmi). Prakticky vo všeobecnom strojníctve sa používa najväčšieho presahu v polohe „U" a „u".

Porovnajte uloženie, vôľu, presah a polohu tolerancií vzhľadom na nulovú čiaru na obraze 12. a 13.

SÚSTAVY LÍCOVANIA.

Sústava lícovania je rad uložení s rozličnými vôľami alebo presahmi, sostavený podľa jednotného hľadiska. Všetky druhy uloženia pre ten istý základný priemer hriadeľa a diery sa môžu uskutočniť dvojakým spôsobom:

1. Sústava jednotnej diery, obr. 12.

22

Pre všetky uloženia toho istého stupňa lícovania je rovnaká diera a podľa uloženia mení sa len priemer hriadeľa.

Základný rozmer diery je zároveň najmenším rozmerom, t. j. dolným medzným rozmerom. Horný medzný rozmer diery je o toleranciu väčší ako základný rozmer. Dolná úchylka diery sa rovná nule.

Sústava jednotnej diery sa používa v strojníctve najčastejšie, lebo je vždy ľahšie obrobiť hriadeľ (na točovke alebo na brúsku a prispôsobiť ku diere ako opačne.

2. Sústava jednotného hriadeľa, obr. 13.

Pre všetky uloženia toho istého stupňa lícovania je rovnaký hriadeľ a podľa uloženia mení sa len priemer diery.

Základný rozmer hriadeľa je zároveň jeho najväčším rozmerom, t. j. horným medzným rozmerom. Dolný medzný rozmer hriadeľa je o toleranciu menší ako základný rozmer. Horná

23

úchylka hriadeľa sa rovná nule. Sústava jednotného hriadeľa sa používa v strojníctve len pri výrobe dlhých transmisií, pre niektoré textilné a hospodárske stroje a pod.

Opracúvať a prispôsobovať otvory k jednotnému hriadeľu je zdĺhavejšie. Vzniká viac nepodarkov, ťažšie sa vyrába, kontroluje a zvyšuje sa výrobná cena.

LÍCOVACIA JEDNOTKA.

Veľkosť tolerancie sa určuje podľa rozmeru predmetu. Čím je väčší rozmer, tým sa tolerancie zväčšujú a to podľa kubickej paraboly.

Pri väčšom rozmere je väčšia nepresnosť merania, čo je zapríčinené rozdielmi teplôt materiálu a pružnosťou meradla. Tieto nepresnosti merania (chyby) rastú úmerne s rozmerom podľa priamky.

Pre určenie tolerancie výrobku, vzhľadom na uvedené nepresnosti, bola vzatá za základ lícovacia jednotka i, vyjadrená obecným vzorcom:

i = a · ∛D + b.D

pričom

i = lícovacia jednotka v μ,
a = 0.45,
b = 0.001,
D = základný priemer (geometrický stred).

Lícovacia jednotka a tiež aj tolerancia sa nevypočítava pre každý jednotlivý priemer osobitne, ale spoločne pre jednotlivé rozsahy priemerov (viď tab. I.). Potom za D dosadzujeme vždy geometrický stred oboch medzných hodnôt príslušného rozsahu priemerov v mm.

Napríklad: Chceme určiť lícovaciu jednotku pre priemer 75 mm. Podľa noriem zistíme lícovaciu jednotku nielen pre priemer 75 mm, ale pre všetky priemery od 50 do 80 mm, teda pre celý rozsah priemerov (podľa tabuľky I.). Za D dosadíme geo-

24

metrický stred √(50 . 80) = 63,25 mm a podľa predošlého vzorca bude:

i = 0,45 · ∛63,25 + 0,001 . 63,25 = 1,9 μ

(Aby sme dosiahli presného výsledku, počítame so šesťmiestnymi desatinnými číslami.)

Lícovacia jednotka pre každý priemer od 50 do 80 mm (pre celý rozsah priemerov) bude 1,9 μ

Aby sme mohli zistiť toleranciu tohto rozsahu pre uloženie s lícovacou značkou napr. H8, násobíme lícovaciu jednotku 1,9 μ počtom lícovacích jednotiek, zodpovedajúcich uloženiu základnej tolerancii IT8. Počet lícovacích jednotiek v tomto uložení je 25, (25 i, čo sme zistili z tabuľky II.) 25 . 1,9 = 46 μ

Základná tolerancia pre priemery od 50 až 80 mm s uložením v 8. stupni lícovania je 46 μ. (porovnajte s tabuľkou II.).

Iný príklad: Máme vypočítať lícovaciu jednotku pre priemer 150 mm. Podľa tabuľky I. vidíme, že 150 mm je v rozsahu od 120 do 180 mm. Lícovaciu jednotku budeme počítať pre celý rozsah a za D dosadíme geometrický stred √(120 . 180) = 147,5

i = 0,45 . ∛147,5 + 0,001 . 147,5
i = 0,45 . 5,277 + 0,001 . 147,5
i = 2,375 + 0,001 . 147,5
i = 2,375 + 0,1475
i = 2,522 μ (2,5 μ).

Lícovacia jednotka sa v bežnej strojníckej praxi nevypočítava, lebo máme k dispozícii tabuľky. Len vo výnimočných prípadoch a kvôli kontrole.

ROZDELENIE ROZSAHU PRIEMEROV.

Krajné hodnoty príslušných rozsahov priemerov od 1 do 180 mm boly prevzaté zo staršieho rozdelenia, ktoré sa užívaly v štátoch s metrickou sústavou. Pre rozsahy jednotlivých priemerov od 180 do 500 mm sú vyvolené čísla geometrického radu R10 s činiteľom ¹⁰√10.

25

Tabuľka I. Rozdelenie rozsahov priemerov.

Rozsah priemerov do 180 mm		Rozsah priemerov nad 180 mm
od	do	od	do
1	3	180	250
3	6	250	315
6	10	315	400
10	18	400	500
18	30	500	630
30	50	630	800
50	80	800	1000
80	120	1000	1250
120	180	1250	1600
		1600	2500

STUPNE LÍCOVANIA (PRESNOSTI).

Sústava lícovania ISA (s jednotnou dierou alebo jednotným hriadeľom) má 16 stupňov presnosti výroby (stupňov lícovania), IT1 až IT16. Každý stupeň je označený arabskou číslicou 1, 2, 3, — 16. Týchto 16 stupňov lícovania zadeľujeme do troch skupín:

Lícovanie presné, čísla 1 až 4 (IT1 až IT4).

Táto skupina sa používa na výrobu najpresnejších strojov a nástrojov. Sem patrí výroba kalibrov, koncových mierok, najpresnejších súčiastok najjemnejších prístrojov, guľkových ložísk a pod. Vyžaduje obzvlášť jemnú mechanickú zručnosť. Výroba je zdĺhavá a veľmi drahá.

Lícovanie stredné, čísla 5 až 11 (IT5 až IT11).

Tejto skupiny sa používa najčastejšie v strojníctve, pri výrobe motorov a obrábacích strojov a pod. V niektorom prípade je táto skupina ešte rozdelená na dve menšie skupinky s rozsahom približne IT5 až IT8 a IT9 až IT11. Prvá skupinka sa používa zas na presnejšie práce a druhá na hrubšie.

Lícovanie hrubé, čísla 12 až 16 (IT12 až IT16).

Táto skupina sa používa pri výrobe hrubších strojov, keď

26

časti vyrábajú s malou presnosťou. Sem patrí skoro celá výroba hospodárskych strojov, ďalej ťahanie oceľových výrobkov, lisovanie, valcovanie, frézovanie a pod.

Najväčšiu presnosť, t. j. najmenšiu toleranciu, predstavuje stupeň prvý, IT1. Najmenšiu presnosť, t. j. najväčšiu toleranciu, predstavuje stupeň posledný, IT16.

Veľkosť tolerancie diery alebo hriadeľa je udaná číslicami (stupňami lícovania) a veľkosťou rozmerov (rozsahovými skupinami rozmerov). Písmená udávajú vzdialenosť tolerancie od základného rozmeru (nulovej čiary).

Pri voľbe stupňa lícovania sa vychádza obyčajne z toho, aby sa zbytočne nevyrábaly niektoré súčiastky veľmi presne. Veľmi presné lícovanie zvyšuje cenu aj niekoľkonásobne a tým sa stáva výroba pre závod neúnosnou a veľmi zdĺhavou. Stačí, keď vyrobená súčiastka vyhovuje svojmu účelu.

NULOVÁ ČIARA.

V sústave jednotnej diery a jednotného hriadeľa je základný rozmer východiskom pre rozdelenie úchyliek. V diagramoch, ktoré znázorňujú lícovaciu sústavu, menujeme základnú čiaru, ktorej prináleží základný rozmer, nulovou čiarou.

Tolerančné pole znázorňuje polohu tolerancie k nulovej čiare (k základnému rozmeru).

Nulová čiara je pri všetkých uloženiach v sústave jednotnej diery dolným medzným rozmerom všetkých dier a v sústave

27

jednotného hriadeľa horným medzným rozmerom všetkých hriadeľov.

Nad nulovou čiarou majú hodnoty znamienko +,
a pod nulovou čiarou majú znamienko —.

OZNAČOVANIE LÍCOVANIA NA VÝKRESOCH

Na výkresoch v strojníctve označujeme lícovanie tak, že podľa ISA pripisujeme k základnému rozmeru (priemeru) hriadeľa písmeno malej abecedy (a, b, c, atď.), a k základnému rozmeru diery písmeno veľkej abecedy (A, B, C, atď.); k tomu sa pripojuje číslo, ktoré udáva stupeň lícovania (presnosti) od 1 až po 16.

Napríklad: Ø 25 h7.

To znamená, že hriadeľ o priemere 25 mm bude mať (vzhľadom na žiadané uloženie) určenú polohu tolerancie k nulovej čiare písmenom „h" a veľkosť tolerancie je udaná číslom „7" (siedmy stupeň lícovania a patrí do druhej skupiny — lícovanie stredné).

Ø 25 H7, značí toleranciu diery, lebo veľkými písmenami označujeme diery. Ďalej je to isté, ako pri hriadeli.

28

29

Pri kreslení každej súčiastky osobitne pripisuje sa značka lícovania vedľa kóty, obr. 16. Keď sú však obe súčiastky kreslené spolu, kótujeme spoločný priemer len raz a vedľa kóty sa pripíšu značky lícovania oboch súčiastok v podobe zlomku, a to tak, aby značka pre dieru bola vždy hore (prvá) a značka pre hriadeľ dolu (druhá). Viď obr. 17.

Napríklad: Ø 50 H6/n5, alebo častejšie Ø 50 H6 n5

Lícovanie iných dĺžkových rozmerov ako priemerov označujeme podobne značkami lícovania na kótu, alebo sa ku kóte pripisujú číselné hodnoty. Obr. 18. a 19. Číslice úchyliek píšeme vždy menšie, ako číslice kót.

30

Pri označovaní lícovania musí byť vždy uvedené písmeno „H" alebo „h".

V sústave jednotnej diery označujeme dieru „H".

V sústave jednotného hriadeľa označujeme hriadeľ „h".

PRÍKLADY OZNAČOVANIA

1. Na hriadeli je značka Ø 25 h7. Udáva nám, že hriadeľ základného rozmeru Ø 25 mm s uložením šmykovým (h = uloženie šmykové v skupine uloženia hybného), má siedmy stupeň lícovania v sústave jednotného hriadeľa.

Toleranciu pre toto označenie lícovania hriadeľa zistíme z tabuľky I. Priemer 25 mm je medzi 18 a 30. V tomto riadku pod 7. stupňom lícovania nájdeme číslo 21. Všetky tolerancie podľa ISA sú udané v mikrónoch. Tolerancia tohto hriadeľa bude teda 21 mikrónov. Keďže označenie „h" platí pre sústavu jednotného hriadeľa, bude základný rozmer, v našom prípade 25 mm, najväčším rozmerom hriadeľa, t. j. horným medzným rozmerom. Dolný medzný rozmer, t. j. najmenší rozmer, bude o toleranciu menší, 25,000 mm — 0.021 mm = 24,979 mm. Viď pravidlo sústavy lícovania čl. 2 (sústava jedn. hriadeľa).

2. Hriadeľ je označený priemerom 50 d11. Značka udáva základný rozmer hriadeľa Ø 50 mm, uloženie točné a stupeň lícovania 11 v sústave jednotnej diery.

Toleranciu zistíme ako predošle z tabuľky II. V riadku priemerov 30 až 50 pod 11. stupňom lícovania je 160. Keďže chceme graficky zobraziť túto toleranciu vzhľadom na nulovú čiaru, nevystačíme s tabuľkou II. Tabuľka II. udáva len veľkosť tolerancie a vystačíme s ňou len pre určenie tolerancie hriadeľa, keď ide o sústavu jednotného hriadeľa, alebo pre určenie tolerancie diery, keď ide o sústavu jednotnej diery, kde nám základný rozmer udáva súčasne nulovú čiaru a tým aj najväčší alebo najmenší dovolený rozmer. Keď však neleží ani jeden rozmer (najväčší ani najmenší) na nulovej čiare, musíme zistiť

31

vzdialenosť tolerancie od nulovej čiary. To si zistíme z tabuliek jednotnej diery H11 a čítame — 80 —240 , to znamená, že v tomto prípade bude najväčší dovolený rozmer (horný medzný rozmer) 50,000 mm — 0,080 mm = 49,920 mm a najmenší dovolený rozmer (dolný medzný rozmer) 50,000 — 0,240 = 49,760 mm. Odčítaním týchto dvoch rozmerov dostaneme toleranciu (160 μ). Oba rozmery sú pod nulovou čiarou a tolerancia bude tiež mínusová.

3. Označenie hriadeľa Ø 35 u6 značí základný rozmer hriadeľa Ø 35 mm, uloženie lisované (v skupine nehybné), stupeň lícovania 6 v sústave jednotnej diery.

Toleranciu a rozmery zistíme z tabuliek. V riadku priemerov 30 až 40 pod u6 čítame +76 +60 . Doteraz sme mali toleranciu v prvých dvoch príkladoch pri hriadeľoch mínusovú, pod nulovou čiarou. V tomto prípade je tolerancia hriadeľa plusová, nad nulovou čiarou.

Horný medzný rozmer hriadeľa bude Ø 35,076 mm.
Dolný medzný rozmer hriadeľa bude 35,060 mm,
tolerancia hriadeľa bude 0,016 mm.

4. Diera je označená Ø 120 H11. Základný rozmer diery bude Ø 120 mm, uloženie šmykové a 11. stupeň lícovania v sústave jednotnej diery.

Tolerancia podľa tabuľky je +220 000

Horný medzný rozmer diery bude 120,220 mm.
Dolný medzný rozmer diery bude 120,000 mm,
tolerancia diery bude 220 mikrónov.

5. Označenie lícovania Ø 135 H11/a11. Je to značka lícovania pre uloženie dvoch častí (diery a hriadeľa). Rozmer 135 mm platí pre dieru, aj pre hriadeľ. Diera základného rozmeru Ø 135 mm v sústave jednotnej diery s uložením šmykovým, stupeň lícovania 11. Hriadeľ základného rozmeru Ø 135 mm v sústave jednotnej diery s uložením točným, stupeň lícovania 11.

32

Toleranciu zistíme z tabuliek:

Pre dieru + 250 000 pre hriadeľ — 460 — 710

Horný medzný rozmer diery: 135,000+0,250=135,250 mm.
Dolný medzný rozmer diery: 135,000+0,000=135,000 mm,
tolerancia diery: 0,250 mm.

Horný medz. rozmer hriadeľa: 135,000—0,460=134,540 mm.
Dolný medz. rozmer hriadeľa: 135,000—0,710=134,290 mm,
tolerancia hriadeľa: 0,250 mm.

Všimnite si, že tolerancie diery a hriadeľa sú rovnaké (250 μ). To preto, že stupne lícovania (presnosti) sú rovnaké (H11, a11), len poloha týchto tolerancií vzhľadom na nulovú čiaru je rôzna.

Niekedy vyčíslujeme stredné priemery pri otvoroch a ča-

33

poch a zisťujeme aj strednú vôľu medzi otvorom a čapom, lebo predpokladáme, že sa robotníkovi podarí pri výrobku práve stredný priemer. V našom prípade by boly stredné priemery tieto:

Stredný priemer diery: 135,250 + 135,000 2 = 135,125 mm.

Stredný priemer hriadeľa: 134,540 + 134,290 2 = 134,415 mm.

Stredná vôľa medzi hriadeľom a dierou: 135,125 mm — 134,415 mm = 0,710 mm.

V praxi sa osvedčuje voliť lícovanie tak, aby diera mala aspoň o jeden stupeň hrubšie lícovanie ako hriadeľ, lebo hria-

34

deľ sa ľahšie a lacnejšie opracuje na väčšiu presnosť, ako diera. Napríklad: H6/g5, H8/k5, H11/p10, D9/h8, J7/h6.

Na aký rozmer opracujeme koniec hriadeľa (obr. 21), ak má byť nasadený do ložiska s lícovacou značkou Ø 23 H8 a tak, aby sa točil. Pre hriadeľ budeme voliť uloženie točné, základného rozmeru Ø 23 mm. Zvolíme si napríklad f8. Z tabuliek zistíme tolerancie:

Pre dieru: +0,033 0,000 pre hriadeľ: — 0,020 — 0,053

Najmenšia vôľa bude: + 0,000 − 0,020 = − 0,020 mm

najväčšia vôľa bude: + 0,033 − 0,053 = 0,086 mm

PREHĽAD ODPORÚČANÝCH ULOŽENÍ

Celá sústava lícovania ISA, poskytujúca všetky uloženia a všetky stupne presnosti, nepoužíva sa pre jej obrovský výber možností rôzneho uloženia a presnosti. Bolo by na to potrebné niekoľko tisíc kalibrov. Výrobné závody, ktoré prichádzajú do styku so sústavou lícovania, majú svoju výrobu zameranú na určitý druh výrobku, vyrábaného seriove a tento druh vyrábaných súčiastok majú zadelený do niekoľkých normalizovaných rozmerov, na ktoré potom používajú pri výrobe a pri kontrole týmto výrobkom zodpovedajúce kalibre. Pre užší rozsah sústavy lícovania boly vybrané tie najvhodnejšie a menujeme ich odporúčané uloženia. Odporúčané uloženia usnadňujú závodom vhodný výber uložení, vzhľadom na účel, presnosť a čas, potrebný na presné obrobenie. Vystačí sa s nimi vo všeobecnom strojníctve a z toho dôvodu sa im dáva prednosť. Sú to:

jednotné diery: H6, H7, H8, H11;
jednotné hriadele: h5, h6, h7, h8, h9, h11.

Tabuľky týchto odporúčaných uložení pre priemery od 0 do 250 mm sú na konci tejto knižky.

35

PRÍKLADY POUŽITIA ROZLIČNÝCH ULOŽENÍ

Stredné uloženia presnejšie.

Uloženie	Označenie	Príklady použitia
Točné	H7d9 D9h6	Veľmi značná vôľa. Rýchlo sa točiace stroje, ložiskové panvy turbogenerátorov, transmisné ložiská, voľné remenice a pod.
	D10h8	Veľmi značná vôľa a menšia presnosť. Ložiská hospodárskych strojov, transmisie, rozličné páky a pod.
	E8h6	Značná vôľa. Niekoľko ráz uložené hriadele obrábacích strojov, rozvodové hriadele spaľovacích motorov, ložiskové panvy odstredivých čerpadiel a pod.
	E9h8	Značná vôľa. Ložiská dynám, ventilátorov, piesty a piestové posúvače vo valci, tri razy uložené hriadele, puzdrá na osiach pre predné kolesá automobilu a pod.
	F7h6 H7f7	Menšia vôľa. Hriadeľ v prevodových skriniach; pri obrábacích strojoch vretená, hriadele s ozubenými kolesami, spojky; pri automobiloch uloženie kardanového hriadeľa, tiež kľukového a vačkového v puzdrách alebo ložiskách a pod.
	H7g6	Malá vôľa. Šmýkadlá pri obrážačkách, výmenné a posunovateľné kolesá v prevodových skriniach, vretená deliacich hláv, vretená kopírovacích točoviek a brúsiacich strojov, ložiskové a kľukové čapy zalomených hriadeľov automobilov a pod.

36

Uloženie	Označenie	Príklady použitia
Šmykové	H7h6 H8h9	Súčasti, ktoré sa dajú po mastení ešte posunovať rukou. Pevné remenice a trecie spojky, ktoré sa klinujú na hriadeľ; pri obrábacích strojoch ramená radiálnych vŕtačiek, vŕtacie hlavy na vŕtacom vretene, frézy na frézovacom tŕni, výmenné, posunovateľné a ozubené kolesá a pod.
Posunova-teľné	H7j6	Súčasti, rozoberateľné rukou alebo dreveným kladivom. Vnútorné krúžky guľkových ložísk na hriadeli a vonkajšie krúžky v skrini, stavacie krúžky, často rozoberateľné ložiskové puzdrá alebo ručné kolieska a pod.
Shodné	H7k6	Súčasti pevne uložené a rozoberateľné ručným kladivom; pri väčšom namáhaní musia sa súčiastky poistiť proti otáčaniu. Spojky, ozubené kolesá, pevné remenice a zotrvačníky na hriadeli, obežné kolesá turbín, ručné kolesá a páky na hriadeli, kľuky pre prenos menších síl, vnútorné krúžky guľkových ložísk pre veľké zaťaženie, remenice a kotva na hriadeli elektromotora; pri obrábacích strojoch puzdrá v ozubených kolesách, ozubené kolesá na vretene točovky, ručné kolieska a pod.
	K7h6
Narážané	H7m6	Pevne uložené súčiastky, ručným kladivom pomerne ťažko rozoberateľné. Vnútorné krúžky guľkových ložísk pre veľké zaťaženie, remenice, ozubené kolesá, nedelené ložiskové puzdrá v skrini a pod.

37

Stredné uloženia hrubšie.

Uloženie	Označenie	Príklady použitia
Točné	H11h11	Súčiastky s veľkou výrobnou toleranciou, ktoré majú mať značná vôľu v uložení: Závesy bŕzd železničných vozňov, ložiská brzdových hriadeľov, nárazníky, plechové kryty prístrojov a pod.
Točné	H11b11 H11c11	Súčiastky s veľkou výrobnou toleranciou, ktoré môžu mať značnú vôľu v uložení: Ložiská hospodárskych strojov a rôznych strojčekov pre domácnosť, čapy brzdových tyčí automobilov; pri železničných vozňoch nárazníky, čapy kolies a pod.
Točné	H11d11 D11h11	Súčiastky s veľkou výrobnou toleranciou, pri ktorých musí byť zaručená najmenšia vôľa, nesmie však vzniknúť veľká vôľa: Ložiská kladiek, snímateľné páky a kľuky, čapy vidlíc a pák; pri automobiloch uloženie natáčacej kľuky, lícovanie plochých súčiastok, kĺbových spojení, poniklované a výmenné súčiastky, uloženie na zanitovaných čapoch; pri hospodárskych strojoch uloženie hriadeľov v puzdrách a pod.
Šmykové	H11h11	Súčiastky, ktoré sa dajú ľahko do seba zasunúť a pri ktorých, naproti veľkej výrobnej tolerancii, sa žiada čo najmenšia vôľa: Distančné puzdrá; časti, ktoré po zasadnutí do seba sa zvarujú; pri hrubých strojoch časti, ktoré sa na hriadeľ upevňujú kolíkmi, skrutkami alebo sovretím; ozubené kolesá na naklinovanie pri hospodárskych strojoch; v jemnej mechanike ložiská pák vypínačov, otvory ručných kľúk a pák, súčiastky písacích strojov a pod.

38

Uloženie	Označenie	Príklady použitia
Pevné	H7n6	Pevne uložené súčiastky, rozoberateľné väčším tlakom. Upevnené súčiastky na hriadeli, ktoré musia pri otáčaní vydržať nárazy, ako hnacie kolesá triediacich a striasacích strojov, drvičov koksu, kameňa; zotrvačníky; kolesá na osiach vozíkov poľnej dráhy; bronzové ozubenie na liatinových kolesách, krúžky na hriadeli, spony a pod.
Lisované	Hriadele p—z v dierach H IT5—IT8 Diery P—Z s hriadeľmi h	Súčiastky, ktoré musia byť pevne uložené, spojené veľkým tlakom alebo za tepla. Netreba zvláštne poistenie proti pootočeniu. Bronzové vence ozubených a skrutkových kolies na lisované ložiskové puzdrá do ozubených kolies, ojníc, skríň; spojky; nákolky železničných kolies; kľuky väčších parných strojov a púmp; plechy rotorov elektrických strojov a pod. Na uloženie majú vplyv ešte iné okolnosti, ako materiál, dĺžka uloženia, hrúbka stien súčiastok, teplota, akosť povrchu a pod.

39

Úlohy:

Zistite toleranciu, uloženie a stupeň lícovania z týchto označení:

1. Ø 75H6/h5, 2. Ø 165H6/m5, 3. Ø 185H6/u5,
4. Ø 45H7/a9, 5. Ø 55H8/n7, 6. Ø 225H11/b11,
7. Ø 10G6/h5, 8. Ø 33J7/h6, 9. Ø 95K8/h7,
10. Ø 150A9/h8.

Znázornite graficky toleranciu vzhľadom na nulovú čiaru v príkladoch: 1, 3 a 10.

Poznámka:

Výňatkom ČSN o lícovaní je príručka „Lícovanie" č. 3, ktorá bola základom pre sostavenie prvej časti tejto učebnice.

Tabuľky lícovania majú skoro všetky kovopriemyselné výrobné závody. Terajšia sústava ISA je len do priemeru 500 mm a pripravuje sa aj pre väčšie rozmery. Postupom času budú v každej dielni tabuľky lícovania, takže si robotník bude môcť vyhľadať toleranciu podľa značiek lícovania veľmi rýchlo. Preto je nutné, aby sa týmto tabuľkám rozumelo.

Staré označenia lícovania na výkresoch a na kalibroch sú neplatné, pokiaľ sa neshodujú s niektorým rozmerom kalibra označeného ISA.

Tolerancie, vôle a presahy sú na obrázkoch kreslené úmyselne väčšie ako v skutočnosti, aby boly prehľadnejšie.

KALIBRE.

Kalibre sú najpoužívanejšie meradlá na meranie pri výrobe a na kontrolu vymeniteľných súčiastok, na zistenie, či sú v medziach dovolených úchyliek.

Udané miery na výkrese so značkami sústavy lícovania ISA meriame väčšinou pevnými kalibrami. Veľmi málo sa používajú meradlá pohyblivé (posunovateľné a pod.), lebo pri pohyblivých meradlách záleží na individuálnych vlastnostiach merača (pritlačenie, spôsob držania meracieho nástroja, cit a pod.).

40

Meradlá rozdeľujeme na:

1. Pevné, ktoré majú meraciu plochu pevnú a pri meraní sa nenastavujú. Delia sa ďalej:

a) na meranie dier: kalibre valčekové, kalibre ploché, odpichy so zaoblenými plochami, složené obyčajne z jedného alebo z niekoľkých kusov a pevné odpichy mikrometrické;

b) na meranie hriadeľov: obkročné (strmeňové) kalibre dvojstranné, obkročné kalibre jednostranné len s dobrou alebo len s nepodarkovou stranou a jednostranné s dobrou i nepodarkovou stranou.

2. Nastaviteľné, ktoré majú meracie plochy pohyblivé. Pri meraní majú jeden dotyk pevný a druhý dotyk pohyblivý. Polohu pohyblivého dotyku vidíme na stupnici so zväčšeným alebo nezväčšeným delením. Sú to posunovateľné meradlá, mikrometre (s mikrometrickým závitom), číselníkové meradlá, minimetre, optimetre, mikrotasty a iné meracie stroje a prístroje.

Medznými kalibrami nezisťujeme číselnú hodnotu rozmeru predmetu, ale zisťujeme len, či tento rozmer je menší ako miera väčšej strany kalibru, a či je väčší ako miera menšej strany kalibru. Určujú teda medzné rozmery (horný a dolný medzný rozmer), medzi ktorými musí byť rozmer hotového výrobku.

Kalibre môžu byť: 1. normálne,
2. medzné.

Normálnymi kalibrami sa meria základný rozmer (zisťuje sa najväčšie možné priblíženie k základnému rozmeru). Viď príslušné state v úvode! Keď meriame normálnymi kalibrami, nie je zaručené, že výrobky, vyrobené rôznymi robotníkmi, budú presne vyhovovať predpísaným podmienkam. Obr. 1. Normálne kalibre sa menej používajú, hlavne na skúšanie medzných kalibrov, ďalej ako nástavné krúžky pre priemery pevných, alebo na nastavenie stavacích výstružníkov, tiež sa používajú ako kužeľové kalibre na skúšanie kužeľov a pod.

41

Medznými kalibrami meriame výrobky, či ich skutočný rozmer je v medziach dovolených úchyliek. Majú dva rozmery (medze), a to horný a dolný medzný rozmer. Obr. 22.

Môžu byť: a) spojené,
b) nespojené.

Spojené medzné kalibre majú dva rozmery (dobrý a nepodarkový) v jednom meradle (kalibri).

Nespojené medzné kalibre majú len jeden rozmer (len dobrý, alebo len nepodarkový).

Nespojené medzné kalibre na diery majú jeden meraci krúžok s rukoväťou, jednu plochú stranu alebo odpich. Majú len dobrú alebo nepodarkovú stranu. Tieto kalibre pre hriadele sú obkročné jednostranné s dobrou alebo nepodarkovou stranou.

Spojené medzné kalibre, na diery, sú s dvoma meracími krúžkami spojené rukoväťou, plochý kaliber s dvoma stranami alebo tyčový dvojstranný odpich. Jedna strana kalibru je väčšia ako druhá. Dobrá strana je menšia a nepodarková o toleranciu väčšia.

Spojené medzné kalibre na hriadele majú podobu jednostranného strmeňa s dobrou i nepodarkovou stranou a meracie plochy dobrej a nepodarkovej strany majú umiestené za sebou, alebo dvojstranné strmeňované s dobrou i nepodarkovou stranou. Dobrá strana je o toleranciu väčšia ako nepodarková.

Ploché kalibre mávajú niekedy aj menšie rozmery ako 100 mm, ba aj celkom malé rozmery až od 15 mm, obr. 24. Ide tu hlavne o úsporu materiálu a sú ľahšie ako valčekové. Plochými kalibrami vždy trochu pootočíme, ale veľmi jemne.

42

Odpichy sú tyčinky z nástrojovej ocele, ktorých konce sú zaoblené do guľovej plochy, ktorej stred je v strede tyčinky. Niektoré odpichy majú konce z tvrdého materiálu, aby sa zvýšila trvanlivosť dotykových plôch pred opotrebením. Pretože normálne odpichy sú tenké tyčinky, má na ne veľký vplyv teplota ruky merača, čo má za následok roztiahnutie materiálu a tak zvýšenie nepresnosti. Sú preto chránené navlečenými ebonitovými držadlami. Medzný odpich dvojstranný tyčový (podobá sa H) nemusí byť chránený rukoväťou z hmoty, ktorá je zlým vodičom tepla, lebo rozťahovanie rukoväti nemá vplyv na rozmer priečných tyčiniek, ktoré sú vlastne kalibrami.

Normálne odpichy sú niekedy konštruované ako prestaviteľné, na spôsob posunovateľných meradiel. Nastavujú sa na určitý rozmer koncovými mierkami. Dokonalejšie sú odpichy mikrometrické s mikrometrickým závitom. Za najdokonalejšie odpichy sa považujú kombinačné odpichy. Majú mikrometrický dielec, na ktorý sa dá nasadiť jeden alebo niekoľko puzdrových nástavcov, ktoré majú vo vnútri presnú tyčinku rozličnej dĺžky. Spojením dielcov žiadaného rozmeru dostaneme celkový odpich. Sú v súpravách pre rôzny rozsah merania.

Pevné kalibre rozdeľujeme na:

a) dielenské (výrobné), používané v dielňach pri výrobe;
b) porovnávacie (kontrolné protimeradlá), používané pre kontrolu dielenských a preberacích kalibrov;
c) preberacie, používané pri preberaní hotových výrobkov preberacími orgánmi.

Preberacie kalibre sa veľmi zriedka používajú. Sústava ISA neobsahuje nijaké predpisy pre preberacie kalibre.

ROZSAH POUŽITIA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV DIELENSKÝCH KALIBROV

A. Kalibre na meranie dier

aa) pre dobrú stranu:

43

valčekové, pre rozsah priemerov do 100 mm, obr. 23,
ploché, pre rozsah od 100 do 250 mm, obr. 25,
odpichy (tyčkové) so zaoblenými plochami pre rozsah nad 250 mm, obr. 26.

bb) pre nepodarkovú stranu:
valčekové alebo ploché kalibre pre priemery do 100 mm, odpichy (tyčkové so zaoblenými plochami) alebo podobné meradlá pre priemery nad 100 mm. Plných valčekových kalibrov sa nemá podľa možnosti používať podľa ISA ani do 100 mm. Viď obr. 24.

44

B. Kalibre na meranie hriadeľov pre dobrú i nepodarkovú stranu:

obkročné kalibre pre priemery do 315 mm, obr. 27.

45

Pri meraní kalibrov nám dobrá strana zájde do diery, obr. 2, alebo prejde cez hriadeľ, obr. 4, vlastnou váhou kalibru. Nepodarková strana nesmie zájsť do diery, obr. 3, alebo prejsť cez hriadeľ, obr. 5. Na kaliber nesmieme silne tlačiť, lebo i najmenšie násilie poškodzuje povrch jemne brúseného a leštěného kalibru

46

a tým sa stáva nepresným. Meriame vždy s citom a bez násilia. Len vtedy môžeme silnejšie pritlačiť, keď je na kalibri uvedená sila v kg.

Každý kaliber je označený na nepodarkovej strane červenou farbou, obr. 22.

Pri jednostrannom obkročnom kalibri s dobrou i nepodarkovou stranou je dobrá strana medzi prvými dotykmi a nepodarková strana medzi druhými, obr. 28.

Výhodné sú obkročné kalibre nástavné (Johanssonky), obr.

47

29, na meranie priemeru hriadeľov, hlavne pre tie továrne, kde sa vyrábajú súčiastky v menších sériách, ktoré sa zriedka opakujú. Rozmer sa nastaví koncovými mierkami a potom sa s nimi pracuje ako s pevnými kalibrami. Výhodou týchto je, že po opotrebení, alebo keď chceme iný rozmer, nastavíme dotyk na nový rozmer a tak môžeme prejsť na inú sústavu lícovania.

V technickej praxi sa používajú tiež plechové medzné kalibre. Môžu byť na meranie hriadeľov, dier alebo iných dĺžkových rozmerov. Viď obrazy 31., 32. a 33.

48

POROVNÁVACIE KALIBRE (kontrolné protimeradlá).

Všetky pevné meradlá sa musia po určitom čase a po určitom počte vykonaných meraní preskúšať, či sú ich rozmery správne.

Kalibre na meranie hriadeľov sa kontrolujú porovnávacími kalibrami kotúčovými, obr. 34. a 35., alebo porovnávacími kalibrovými mierkami, obr. 36.

49

Kalibre na meranie dier (valčekové) sa kontrolujú porovnávacími kalibrami strmeňovými, obr. 37., alebo priamym porovnaním s koncovými mierkami.

Pre jeden kaliber sú tri porovnávacie kalibre:

1. Porovnávací kaliber dobrej strany nového kalibru (pre kontrolu pri výrobe kalibru).

2. Porovnávací kaliber dobrej strany opotrebeného kalibru (pre kontrolu, či neprekročilo opotrebenie dobrej strany dovolenú medzu opotrebenia).

3. Porovnávací kaliber nepodarkovej strany.

Hodnoty dovoleného opotrebenia kalibrov všetkých druhov sú číselne a graficky znázornené v príručke ČSN „Lícovanie 3".

50

Farebné označenie kalibrov.

Robí sa podľa stupňa lícovania, a to:

Stupeň lícovania	Farba	Stupeň lícovania	Farba
5	jasnobelasá	10	jasnohnedá
6	tmavobelasá	11	hnedá
7	olivovozelená	12	jasnosivá
8	žltá	13—16	tmavosivá
9	ružová

KUŽEĽOVÉ KALIBRE

Pre kontrolu Morseových alebo metrických kužeľov používame kužeľové kalibre. Kužeľový kaliber sa skladá z tŕňa a puzdra. Kontrolujeme nimi tiež kužeľovitosť držiakov a vŕtanie vretien obrábacích strojov a pod. Obr. 38.

Dištančné kužeľové kalibre, obr. 39, majú kužeľovitosť veľmi malú (1:2000) a používajú sa na meranie presných kruhovitých otvorov, dier, kužeľových dier a pod.

51

ZÁVITOVÉ KALIBRE

Normálne závitové kalibre, obr. 40. a 41., slúžia rýchlej a pohodlnej kontrole vyrezaného závitu v matici alebo na svorníku. Skladajú sa zo závitových tŕňov a závitových krúžkov. Pre presnejšie meranie závitov sa používa medzných závitových kalibrov. Obr. 42/2. a 43.

Medzné závitové kalibre sa kontrolujú porovnávacími kalibrami závitovými, obr. 45., či ich opotrebenie neprekročilo dovolenú medzu opotrebenia.

1. pre metrický závit,
2. medzný závitový kaliber (tolerančný závitový tŕň),
3. dielenský závitový tŕň,
4. závitová kalibrová matka.

52

53

Obr. 46. Závitové kalibre
normálne a medzné.

Niektoré veľké výrobné podniky kovopriemyselné používajú aj pre závitové kalibre sústavu lícovania, zvlášť pre tento účel prispôsobenú, ktorá sa menuje závitová sústava lícovania. Závitová sústava lícovania napríklad Škodových závodov n. p. je zhotovená v sústave jednotnej diery. Má tiež niekoľko stupňov presnosti.

Všetky druhy závitov majú príslušné kalibre, okrem rúrkového. Rúrkový závit nepotrebuje kaliber, lebo sa nepoužíva v presnom strojárenstve.

Obraz 47. znázorňuje valčekový medzný kaliber novšej výroby Johanssonových závodov vo Švédsku (CEJ = Carl Eduard Johansson, vynálezca koncových mierok). Dobrá strana kalibru má na valčeku jarok, ktorý umožňuje meranie rozmeru diery o niekoľko mikrónov menej, ako je rozmer valčeka dobrej strany. Nepodarková strana má namiesto valčeka vymeniteľnú tyčinku so zaoblenými plochami.

Na obraze 48. je najnovší druh valčekového medzného kalibru značky Te-Bo, výrobok švédskej továrne SKF. Do valčeka s guľovitým povrchom je zasadené tzv. tolerančné očko, pomocou ktorého môžeme merať horný a dolný medzný rozmer. Rozmer je dobrý vtedy, keď do diery vsunutým kalibrom môžeme presným doliehaním na líce diery pohybovať rukoväťou smerom hore a dolu. Nepodarkový rozmer je vtedy, keď kaliber nemôžeme vsunúť do diery, alebo vsunutým kalibrom

54

nemôžeme pohybovať voľne smerom nahor a nadol. Tolerančné očko na tomto kalibri je nasadené o toleranciu vyššie od guľovitej plochy mimo očka. Výhoda je v tom, že sa nemusí merať

55

dvoma stranami, teda dobrou a nepodarkovou osobitne, ale len pohybom rukoväti kalibru zistíme, či je rozmer dobrý alebo nepodarkový. Nevýhodou tohto kalibru je pomerne rýchle opotrebenie malej plochy očka a tým sa stáva kaliber skôr opotrebeným.

Na obraze 49. je obkročný medzný kaliber, výrobok firmy CEJ, najnovšieho vyhotovenia. Dobrú stranu má medzi prvými a nepodarkovú medzi druhými dotykmi. Má tú výhodu oproti iným obkročným kalibrom, že i veľmi nepatrné tepelné rozpínanie, zapríčinené teplotou ruky merača, sa vyrovnáva priečnou rozpierkou.

INÉ ŠPECIÁLNE MERADLÁ A KALIBRE

Okrem doteraz opísaných kalibrov používajú sa dosť často v praxi aj rôzne iné druhy kalibrov. Tvar kalibru je prispôsobený určitému výrobku, ktorý sa vyrába seriove. Hovorí sa im

56

tiež špeciálne meradlá. Sú to složitejšie tvary, pri ktorých musí byť zaručená vymeniteľnosť s požadovanou presnosťou a uložením. Niektoré druhy týchto kalibrov (špeciálnych meradiel) vidieť na obraze 50.

KONCOVÉ MIERKY
(Johanssonky)

Koncové mierky sú veľmi presne vyrobené oceľové doštičky alebo hranolky, ktoré majú medzi dvoma presne spolu rovnobežnými plochami určitý rozmer (rozmery majú na koncoch, preto sa menujú koncové), obraz 51.

Najvyššie presnosti, ktoré majú byť pri technickom meraní dĺžkovom dosiahnuté, môžu sa zistiť len porovnávaním (meraním) pomocou koncových mierok. Preto koncové mierky sú základom pre všetky jemné a presné merania, od ktorých sa odvodzujú ostatné miery. Kontrola, ktorá sa plánovite robí koncovými mierkami, stala sa nepostrádateľnou pre novodobé výrobné podniky.

Zavedením optického merania pomocou svetelných lúčov

57

môžu sa koncové mierky, až na nepatrné úchylky, zhotovovať s presnosťou desaťtisíciny milimetra.

Meno Johanssonky dostaly po svojom vynálezcovi C. E. Johanssonovi. Vynašiel ich r. 1896 a r. 1907 sa dostaly prvý raz na svetový trh.

Presnosť obrobenia merných plôch koncových mierok je tak veľká, že keď složíme viac doštičiek k sebe, ostanú slepené, a potrebujeme určitú silu, aby sme ich od seba v kolmom smere odtrhli. Je to molekulárne prilipnutie (nie sú magnetické). Složením niekoľkých koncových mierok pri meraní nevznikne nám prakticky chyba ani tisíciny milimetra.

Pred upotrebením koncových mierok odporúča sa očistiť tieto jemnou látkou alebo jelenicovou kožou od prachu a event. od tuku. Spojujeme ich tak, že otáčaním pri miernom tlaku ich posunujeme jednu po druhej, až sa kryjú. Pri oddeľovaní ich taktiež násilím neodtrhujeme, ale jemne sťahujeme. Teplota ruky, nečistota a pot majú na koncové mierky nepriaznivý vplyv. Preto sa neodporúča dielenské mierky chytať holými rukami, ale použijeme rukavice, alebo pracujeme dlhšími tyčinkami, niekedy aj pinzetkou, zvlášť na tento účel zhotovenými.

Koncové mierky sa vyrábajú v štyroch stupňoch presnosti, a to:

58

AA. pre laboratórne účely a ako základné mierky pre nastavovanie jemných meracích strojov a prístrojov,
A. pre kontrolu,
B. pre výrobu nástrojov a
C. pre dielenské bežné práce.

Rozdiel presnosti medzi jednotlivými stupňami je niekoľko desaťtisícin milimetra. Tabuľky nepresnosti koncových mierok sú uvedené v niektorých technických príručkách. Nie je potrebné, aby sa tu uvádzaly.

Koncové mierky sa dodávajú v sadách pre rôzne odstupňované merania a sú uložené v drevených alebo kovových skriniach.

Najužívanejšie súpravy sú tieto:

1. Doplňovacie súpravy.

I. Súprava sa skladá z 8 koncových mierok:

1 mierka	125 mm
1 „	150 „
1 „	175 „
1 „	200 „
1 „	250 „
1 „	300 „
1 „	400 „
1 „	500 „

59

II. súprava sa skladá z 9 koncových mierok:

od 1,001 až 1,009 mm odstupňovaných po 0,001 mm.

III. súprava sa skladá zo 6 koncových mierok:

1 mierka	1 mm
1 „	2 „
1 „	3 „
1 „	6 „
1 „	12 „
1 „	25 „

2. Normálne súpravy.

I. súprava sa skladá z 32 koncových mierok:

1 mierka	1,005 mm
9 mierok	1,01 „ až 1,09 mm odst. po 0,01 mm
9 „	1,1 „ až 1,9 mm odst. po 0,1 mm
10 „	1, „ až 10 mm odst. po 1, mm
2 mierky	20 a 30 mm
1 mierka	50 mm

II. súprava sa skladá z 57 koncových mierok:

1 mierka	1,005 mm
9 mierok	1,01 „ až 1,09 mm odst. po 0,01 mm
9 „	1,1 „ až 1,9 mm odst. po 0,1 mm
9 „	1,91 „ až 1,99 mm odst. po 0,01 mm
1 mierka	0,5 mm
25 mierok	1 až 25 mm odst. po 1 mm
3 mierky	50, 75 a 100 mm

III. súprava sa skladá z 83 koncových mierok:

1 mierka	1,005 mm
49 mierok	1,01 „ až 1,49 mm odst. po 0,01 mm
4 mierky	1,6 „ až 1,9 mm odst. po 0,1 mm
20 mierok	0,5 „ až 10 mm odst. po 0,5 mm

60

IV. súprava sa skladá zo 103 koncových mierok:

1 mierka	1,005 mm
49 mierok	1,01 „ až 1,49 mm odst. po 0,01 mm
50 mierok	0,5 „ až 25 mm odst. po 0,5 mm
3 mierky	50, 75 a 100 mm,

alebo iným spôsobom odstupňované:

1 mierka	1,005 mm
49 mierok	1,01 „ až 1,49 mm
49 mierok	0,5 „ až 24,5 mm
4 mierky	25, 50, 75 a 100 mm

3. Tolerančné súpravy.

I. súprava mínusových mierok sa skladá z 9 koncových mierok:

1, — 0,001 mm až 1, — 0,009 mm odst. po 0,001 mm.

II. súprava plusových mierok sa skladá z 9 koncových mierok:

1, + 0,001 mm až 1, — 0,009 mm odst. po 0,001 mm.

Doplňovacie súpravy sa používajú pre doplnenie normálnych súprav, preto sú odstupňované veľkým rozsahom. Sú dlhšie, aby sa daly nadstaviť, čím odpadne spojovanie.

Normálnych súprav sa používa na bežné meranie a sú najpoužívanejšie.

Tolerančné súpravy koncových mierok sa používajú pre zistenie tolerancií, a to buď plusových, alebo mínusových. Normálny rozmer mierky je o niekoľko tisícin milimetra menší alebo väčší a prikladajú sa k normálnym alebo doplňovacím mierkam.

Uvedené súpravy koncových mierok sú len výňatkom z veľkého množstva rôznych súprav.

61

SOSTAVOVANIE KONCOVÝCH MIEROK

Pri sostavovaní koncových mierok na určitý rozmer začíname vždy mierkou s najmenším desatinnými číslom a postupujeme k mierke väčšej.

Napríklad: Máme složiť koncové mierky na rozmer 175,255 milimetrov. Povedzme, že máme k dispozícii súpravu koncových mierok v počte 103 kusov, ako je vyznačené na predošlej strane.

1 mierka	1,005 mm
1 „	1,250 „
1 „	23,000 „
1 „	50,000 „
1 „	100,000 „
	175,255 mm

Vždy sa snažíme použiť najviac 5—6 koncových mierok, podľa možnosti ešte menej, aby bola chyba merania čo najmenšia.

Sostavte koncové mierky pre tieto rozmery:
35,725 mm, 48,985 mm, 50,115 mm, 85,355 mm, 125,995 mm.

POUŽITIE KONCOVÝCH MIEROK

Meranie koncovými mierkami je veľmi jednoduché a pritom veľmi presné. Merať môžeme priamo mierkami alebo v spojení s pomocnými prístrojmi.

Samotnými koncovými mierkami dielenskými meriame vo výrobe priamo na obrábacom stroji, napríklad nastavovanie dorazu na vŕtačkách, hobľovačkách, točovkách, frézovacích strojoch a pod., alebo meriame žliabky v hriadeli, klinové vý-

62

rezy atď., keď sa požaduje presné meranie a na ktoré nestačí: posunovateľné meradlo, šablóna alebo mikrometer. Ďalej sa používajú na meranie rozličných predmetov na kontrolnej doske a pod.

Keď kontrolujeme koncovými mierkami priemer alebo iný rozmer, priložia sa k nim presne obrobené čeľusti (obr. 54.) a takto sa vložia do držiaka (obr. 53.).

Valčekové kalibre sa kontrolujú a porovnávajú mierou koncových mierok medzi čeľusťami v držiakoch. Týmto spôsobom sa aj nastavujú prestaviteľné (nástavné) jednostranné obkročné kalibre (Johanssonove), viď obraz 29., ďalej mikrometre, posunovateľné meradlá a iné meracie prístroje. Pri nastavovaní složitých meracích strojov sú koncové mierky základnou mierou pri meraní, obraz 56.

Pri výrobe koncových mierok je najdôležitejší výber vhodnej špeciálnej ocele, vzhľadom na jej tepelnotechnické vlastnosti a chemické složenie. Samotná výroba je pomerne zdĺhavá, veľmi presná a drahá.

63

Obr. 56. Nastavovanie špeciálnych meradiel pomocou koncových mierok.

UDRŽOVANIE A KONTROLA

Pretože kalibre a koncové mierky sú veľmi presné meradlá, musíme im pri meraní a pri úschove venovať väčšiu opatrnosť ako iným meradlám.

64

Na obraze 57. vidieť plechovú skriňu, kde sú uložené kalibre a porovnávacie krúžky. Koncové mierky majú puzdrá drevené, s vložkou súkennej látky, aby sa nepoškodil povrch meracích plôch. Pri meraní nekladieme kalibre a mierky medzi ostatné náradie, ale osobitne na čistý predmet alebo do puzdra. Teplota prostredia, v ktorom meriame, musí byť podľa predpisu ISA 20° C. Väčšia alebo menšia teplota má za následok roztiahnutie alebo smraštenie mierky, kalibru alebo meraného predmetu a tým sa zväčšuje nepresnosť merania, ktorá je veľmi dôležitá pri meraní koncovými mierkami a kalibrami. Rozmery meradiel sú správne len pri teplote 20° C. Kalibrami nikdy nemeriame za chodu alebo v pohybe, ale v pokoji, lebo by sa meracie plochy kalibru značne opotrebily. Meraný predmet vždy utrieme suchou jemnou látkou od prachu, triesok, pilín, oleja, náteru a pod.

Po určitom čase sa musia kalibre a koncové mierky prekontrolovať, či opotrebenie meracích plôch meraním neprekročilo dovolené úchylky. Kontrolujú sa porovnávacimi kalibrami alebo kontrolnými koncovými mierkami. Musia sa často utierať, aby nasadaný prach nepoškodzoval povrch meracej plochy. Natierame ich veľmi jemnou vrstvou jemného oleja.

65

66

Kontrolné otázky.

1. Čo je lícovanie?

2. Čo bolo základom pre zavedenie lícovacej sústavy?

3. Čo je horný a dolný medzný rozmer?

4. Čo je zaručené vôľou a presahom?

5. Čo je tolerancia?

6. Čo je základný a skutočný rozmer?

7. Aké uloženia poznáte?

8. Od čoho závisí veľkosť tolerancie?

9. Koľko stupňov presnosti má lícovacia sústava ISA a rozdelenie?

10. Aké sústavy poznáte?

11. Čo je nulová čiara?

12. Ako označujeme na výkrese: a) dieru,
                                b) hriadeľ,
                                c) dieru a hriadeľ,
                                d) iný dĺžkový rozmer?

13. Ktoré písmeno musí vždy obsahovať značka lícovania?

14. Ktoré stupne lícovania sa používajú vo všeobecnom strojníctve?

15. Ktoré písmená neobsahuje sústava lícovania?

16. Ako rozdeľujeme kalibre?

17. Čo sú normálne a medzné kalibre?

18. Vymenujte všetky kalibre na meranie dier!

19. Ako poznáte nepodarkovú a dobrú stranu na kalibri?

20. Prečo majú odpichy zaoblené konce?

21. Čomu sa rovná rozdiel rozmerov na kalibri?

22. Načo sú porovnávacie kalibre?

23. Prečo sa menujú koncové mierky Johanssonovými?

67

24. Aký majú tvar koncové mierky?

25. Prečo držia koncové mierky pohromade?

26. Na aké merania používame koncové mierky?

27. Ako sú odstupňované?

28. Ako musíme zachádzať s koncovými mierkami a kalibrami?

29. Aká teplota musí byť pri meraní koncovými mierkami a kalibrami?

30. Ako udržujeme koncové mierky a kalibre?

68

69

70

71

72

73

74

75

76

77

78

79

80

81

82

83

84

85

86

OBSAH

Predhovor	5
Pracovný rozvrh učiva pre základné odborné školy typu A	8
Pracovný rozvrh učiva pre základné odborné školy typu B	9
Úvod	11
Lícovanie. Základné pojmy a definície	17
Medzné rozmery, tolerancie, úchylky	18
Uloženie	20
Sústavy lícovania	22
Jednotný hriadeľ	23
Lícovacia jednotka	24
Rozdelenie rozsahu priemerov	25
Stupne lícovania (presnosti)	26
Nulová čiara	27
Označovanie lícovania na výkresoch	28
Príklady označovania	31
Prehľad odporúčaných uložení	35
Príklady použitia rozličných uložení	36
Kalibre	40
Rozsah použitia jednotlivých druhov dielenských kalibrov	43
Porovnávacie kalibre (kontrolné protimeradlá)	49
Kužeľové kalibre	51
Závitové kalibre	52
Iné špeciálne meradlá a kalibre	56
Koncové mierky (Johanssonky)	57
Sostavovanie koncových mierok	62
Udržovanie a kontrola	64
Kontrolné otázky	67
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka III. JD	70
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka IV. JD	72
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka V. JD	74
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka VI. JD	77
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka VII. JH	78
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka VIII. JH	80
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka IX. JH	82
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka X. JH	83
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka XI. JH	84
Odporúčané uloženia ISA. Tabuľka XII. JH	85

87

LÍCOVÁNIE

Učebnica pre základné odborné školy a pre priemyselné školy. Vydalo Štátne nakladateľstvo v Bratislave, šéfredaktor Dr. Ján Slosiarik, výkonný redaktor Mária Koprnová, technický redaktor Ján Homolka, číslo publikácie 92, plán. podskupina 20, náklad 20.000, plánov. hárkov 5.5, papier skupiny 222, formát 61×86, 70-gr., vytlačily Tlačiarenské závody Tatran, n. p., závod Ľudotypia, Bratislava, rukopis zadaný 6. II. 1951, vytlačené 25. V. 1951, tlačené zo sadzby, typ písma Garmond Excelsior, sadzba všeobecnej dane 5, povolenie PIO číslo 5591/51-III/1, cena broš. Kčs 12.50.

88